Dnes sme, drahí pútnici, dlhšie pospali, pomalšie sa vychystali, aj keď úprimne pochybujem, že poniektorí urobili menej kilometrov ako počas normálneho pútnického dňa. Boli sme navštíviť aj sv. Faustínu v "Sanktuarium Bożego Miłosierdzia" . Tam sme mali Svätú Omšu, pri ktorej sme spomínali na sv. Editu Stein. Stretli sme aj spriaznené duše, sestry, ktoré tam pracujú, niektoré aj zo Slovenska. A aby sme nabrali nadhľad, koniec dňa nám "zletel v oblakoch" 😉.

      Posledný deň pred krátkou pauzou. Niekedy to je tak, pútnici to dobre vedia, že prechádzame cez všelijaké malé uličky, aby sme sa dostali do cieľa. V dnešných čítaniach vidíme ako Pán Boh využíva malé úzke uličky, aby sa dostal do nášho srdca. Tieto uličky alebo lepšie povedané praskliny, Mu slúžia, aby si nás mohol získať. Sú to naše slabosti, upokorenia, choroby a dokonca aj hriechy.

      Drahí spolupútnici, v dnešný deň pod znamením Premenia Pána sa k nám prihovárala celá príroda, keďže sa nám ukázalo aj slnko po dlhšom čase a prestalo pršať. Tak ako pre mnohé národy pred Kristom slnko bolo znamením toho, čo je Božie, tak aj prví kresťania prijali tento symbol a nazvali Krista "Slnkom nezachádzajúcim".

      Počas siedmeho dňa nášho putovania sa zamýšľame nad sv. Jozefom ako človekom činu. Žiaden zo štyroch evanjelistov nezaznamenal ani jedno jeho slovo. Azda to znamená, že nič o ňom nevieme? Práve naopak. Keď raz svätý František evanjelizoval mesto so svojím spolubratom, ten sa divil, keď už po prechode mestom nepovedali ani jedno slovo o Ježišovi.

      Drahí pútnici,
ešte sme na púti nespievali "nech padá dážď", a asi aj viete prečo 😃 ... Pomimo všetkých prekvapení ideme ďalej, hoc v malom počte, čomu sa mnohí náramne čudujú, ale všetkých upevňujeme, že sa to zmení.