Dr. Susan Stanfordová napísala knihu o vlastnej skúsenosti s interrupciou (Will I Cry Tomorow? New York,1987). Spomína: "Počas ďalšej jeden a pol hodiny sa moje telo postupne pozviechalo z bolesti a šoku z podstúpeného zákroku. Nie však moja psychika. Konzultantka Julie ma varovala, že asi zakúsim pocit straty. No toto bola prázdnota. Bezútešnosť. Alebo ešte niečo horšie, čo nemožno nikdy pomenovať. Predtým som mala osobnosť, život, dušu. Teraz som bola telom s črepmi vnútri. Bol to práve pocit rozbitosti, ktorý som nemohla uchopiť..."