Nie je to príbeh. Je to cesta... krížová cesta. Nie je to o Bohu, je to o človekovi, ktorý sa triasol pred smrťou, keď videl nevýslovné utrpenie, ktorým musí prejsť...
Týmito slovami sme začali krížovú cestu v našej bazilike. My, mladí zo spoločenstva sme sa rozhodli zmeniť každoročný stereotyp krížovej cesty. Boh nás stále do niečoho pozýva... A my veríme a svedčíme, že tá krížová cesta bola celá jeho dielom. Chceli sme totiž niečo viac ... a Otec nám dal nápad a silu... a potom to už šlo...
Láska, čo nie milovaná. Toto bola hlavná myšlienka, ktorú sme sa snažili odovzdať naším farníkom i okoliu. Vlastne, ani nie tak my... bolo nám to vnuknuté, keď sme sa modlili a pýtali sme sa, ako to chce Režisér. A On to naozaj tak chcel. Príprava nebola ľahká. Zažili sme veľa sklamaní, skúšok, pádov a bojov, no Boh vždy stál na našej strane. Požehnával to, čo začal a veľmi sa o všetko staral. A my veríme, že najväčšie požehnanie ešte len príde.
Sme veľmi radi, že sme sa na to dali. Je skvelé byť súčasťou Božích plánov a čakať, čo sa bude diať. Dali sme do toho kus nás a našich talentov, dali sme do toho Ježiša a On dal do toho seba. A niečo vzniklo. Vznikla Láska, čo nie je milovaná.
Chceli by sme sa poďakovať o. Rastislavovi a o. Ondrejovi za veľkú ochotu, pomoc a povzbudenie pri príprave. A tiež všetkým, ktorí sa za nás modlili alebo prispeli niečím svojim.
Láska,čo nie je milovaná
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
