Adventným vencom vyjadrujeme nádej, že sa náš život vydarí a že to, čo sa v priebehu uplynulého roku pokazilo, sa znova zacelí a zahojí. V štyroch sviečkach, ktoré postupne každú adventnú nedeľu zažíhame, sa má vo všetkých oblastiach nášho života zapáliť svetlo vtelenia.

Ak je adventný veniec požehnaný, už to nie je len krásna predvianočná výzdoba – skôr rodine pripomína, že do ich domu prichádza sám Boh a že všetko rozporuplné v každom jednotlivcovi aj vo vzájomných vzťahoch znovu spája v jedno. Zeleň na adventnom venci nám má pripomínať nepominuteľnosť života, ktorý nám Boh daroval vtelením svojho Syna. Všetko vyprahnuté znovu ozelení a ožije. Svetlo adventného venca žiari v temnotách, ktoré sú niekedy aj v našej duši, a zohrieva naše vychladnuté srdce.

Milosrdný dobrý Bože,
požehnaj tento adventný veniec,
aby nás mohol sprevádzať
v tomto čase očakávania a nádeje.
Prostredníctvom neho posilňuj našu vieru,
aby mal náš život správny smer,
aby si ty na začiatku cirkevného roka
všetko polámané a rozbité scelil a uzdravil.

Daj, nech sviece adventného venca rozžiaria
a rozohrejú nielen náš dom, ale aj naše srdcia.
Daj, nech sa v našich srdciach rozžiari
utišujúce svetlo,
aby všetka zatvrdnutosť a zúfalstvo stratili svoju silu.
Nech svetlo týchto sviec
vyženie z nášho domu všetku nenávisť a spory.
Nech tento dom naplní
tvoja láska a nádej.

Túžime, aby tento adventný čas
premenil aj náš dom,
aby sme v ňom našli domov
a vedeli, že sme v bezpečí.
Svetlom tohto adventného venca
nám pripomínaj,
že aj ty prebývaš v našom dome.
Náš domov môže byť len tam,
kde prebýva tajomstvo.
Keď prebývaš s nami a medzi nami,
môžeme to vydržať,
pretože ty sám,
nekonečné a nevysloviteľné tajomstvo,
premieňaš náš dom na domov,
v ktorom sa cítime dobre.

Požehnaj teda tento adventný veniec
a všetkých v našom dome,
ktorým svietia sviece na tomto venci,
dobrotivý a milosrdný Bože, + Otec, Syn a Duch Svätý.
Amen.

(Prevzaté z knihy: Anselm Grün, Daruj mi široké srdce/ Modlitby, Dobrá kniha Trnava, s. 60-61.)

Posvätenie adventných vencov