Otcovia a duchovní spisovatelia veľmi často povzbudzovali veriacich do nočnej modlitby, lebo ňou sa vyjadruje a zdôrazňuje očakávanie Pána, ktorý sa vráti: „O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘“ (Mt 25, 6); „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane“ (Mk 13, 35-36).

Vzorom každého jedného nočného bdenia – vigílie – je veľkonočná vigília. O nej to píše sv. Augustín: „Túto noc, v ktorej Pán vstal z mŕtvych a vo svojom tele začal pre nás onen život, v ktorom niet smrti ani spánku, prežívame v bdení; a preto ten, ktorému ako zmŕtvychvstalému spievame a pritom dlhšie bdieme, nám dá, aby sme s ním kraľovali a žili bez konca.“