S myšlienkou zorganizovať prvú pešiu púť z Vranova nad Topľou do Čenstochovej prišiel otec Grzegorz Wach OSPPE, ktorý začal svoje pôsobenie spolu s otcom Leandrom Tadeuszom Pietrasom OSPPE (obaja poľskej národnosti) v našom farskom kostole Narodenia Panny Márie v roku 1990. Boli to prví pavlíni vo Vranove nad Topľou po 200 ročnej prestávke, keď ich rád bol zrušený na celom území Uhorska v roku 1786 a zachoval sa iba v Poľskej provincii. 
 Myšlienkou tejto prvej púte bolo zúčastniť sa na VI. celosvetovom stretnutí mládeže v Čenstochovej v Poľsku so Svätým Otcom v blahej pamäti Jánom Pavlom II. dňa 15. augusta 1991. Nastali veľké prípravy. Nič podobné sa tu pred tým neorganizovalo. Maximálne dňové púte  autobusom do Levoče, či do Šaštína. Ale pešo putovať 13 dní to tu ešte naozaj nebolo. Preto otec Grzegorz najprv zisťoval konkrétny záujem medzi mládežou vo farnosti zúčastniť sa takejto púte. Potom vytvoril organizačný tým nadšencov a autom prešiel celú trasu. Vytýčil miesta nocľahu i oddychov. Zabezpečil sprievodné vozidlo i vozidlo na batožiny. Účasť mu prisľúbil lekár MUDdr. Mihalčin. Za kuchárky v prípade potreby zavolal dôchodkyne p. Baschierovú a p. Melničákovú. V mesiaci február 1991 sa naskytla príležitosť informovať o chystanom zámere arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča (vtedy ešte mal hodnosť biskupa). Pripravovaná akcia mala kladnú odozvu. Keďže v tom čase boli hranice prísne strážené a exitovalo na hraniciach s Poľskom len niekoľko colníc, trasa prvej pešej púte mala najbližší hraničný prechod cez Mníšek nad Popradom. Takto sa po Slovensku muselo putovať 4 dni a zvyšné dni po Poľskom území.

Prvá pešia púť vyrazila dňa 31. augusta 1991 a do Čenstochovej dorazila presne 12.augusta 1991 večer. Počet prvých odvážlivcov sa ustálil na čísle 50. Okrem o. Grzegorza Wacha sa pešej púte zúčastnili aj ďalší dvaja duchovní otcovia vdp. František Stahovec a vdp. Stanislav Fedor, ktorí vypomáhali s duchovným programom na púti.

Za 20 rokov sa trasa pešej púte niekoľkokrát zmenila. Vždy to záviselo od vznikajúcich hraničných prechodov na Slovensko – Poľských hraniciach. Zatiaľ čo prvé tri púte prechádzali hraničným prechodom Mníšek nad Popradom, štvrtá až siedma pešia púť prechádzala hraničným prechodom Becherov. Ďalšia zmena hraničného prechodu nastala na ôsmej pešej púti v roku 1998, keď spomínaná pešia púť a aj ďalšie za ňou začali prechádzať cez hraničný prechod Gaboltov. Vzhľadom nato, že Gaboltov je od Vranova nad Topľou vzdialený len tri dni cesty peši, došlo k skráteniu pešej púte o jeden celý deň. Teda takto sa každoročný oficiálny začiatok pešej púte pre pútnikov definitívne presunul z 31. júla na 1.augusta a vstup do Čenstochovej sa ustálil na 13.augusta večer. Nakoniec v roku 2007 sa hraničné colnice úplne zrušili a tak sa teraz prechádza už bez colnej kontroly.

Okrem striedania hraničných prechodov došlo aj k striedaniu organizátorov. Organizátormi, ako po duchovnej tak i po technickej stránke boli vždy otcovia pavlíni, ktorí si túto pešiu púť od jej zrodenia vzali pod svoj patronát.

Ako je už vyššie spomenuté pri zrode myšlienky a zrealizovaní prvých piatich peších pútí stál páter Gregor Wach OSPPE. Šiestu pešiu púť viedol páter Kazimír Kogut OSPPE. Siedmu až jedenástu pešiu púť viedol páter Krištof Grzesica OSPPE. Dvanástu až 20. pešiu púť pripravil a zrealizoval o. Martin Lehončák OSPPE - momentálne farár vo farnosti Vranov – Sever pri Bazilike Narodenia Panny Márie.

Na záver je potrebné dodať, že pešie púte nie sú iba o organizovaní a o trase. Každá pešia púť je o ľuďoch, o modlitbe, o speve, o rozjímaní, o zdolávaní prekážok a teda o obeti jednotlivca i skupiny. Každé putovanie sa uskutočňuje so zvláštnym úmyslom, ktorý predstavuje zmysel celého putovania peši. V tomto smere je to na samotných pútnikoch, prečo sa vlastne rozhodnú a odhodlajú putovať peši. Len od nich závisí, čo im putovanie v konečnom dôsledku prinesie. Je možné ale skonštatovať, že mnohým, ktorí putovali s vierou, prinieslo putovanie peši vytúžené ovocie a to od jednoduchých vyslyšaní prosieb až po skutočné zázraky. Nuž a tento fakt robí pešiu púť výnimočnou a oveľa cennejšou v porovnaní s bežným výletom, či zájazdom. Tu je skrytý dôvod, prečo pešie putovanie na pútnické miesto nestráca svoj význam ani v tomto 21. storočí a má svojich pokračovateľov rok, čo rok.

zapísala Ing.Veronika Fedorová

Pútnické pravidlá

            Púť je dostupná všetkým ľuďom hľadajúcim Boha, túžiacim po modlitbe a tichosti. Všetkým, ktorí sú odhodlaní obetovať Bohu ťažkosti, spev, rozjímania a všetko, čo sa stane na tejto prekrásnej ceste.

-     Púť je náboženský akt kajúceho charakteru a preto ju musí charakterizovať duch modlitby, obety, lásky a stály vzorný poriadok.

-     Účastníci, ktorí sa rozhodli ísť na púť, mali by mať náboženský úmysel a starať sa, aby náboženský charakter púte bol udržiavaný počas jej trvania.

-     Každodenná sv. omša je centrom pútnického dňa, kde sa pútnici posilňujú telom Ježiša Krista – pokrmom života večného, určeného počas pozemského putovania.

Účastníkom púte môže byť iba ten, kto:

-  je fyzicky pripravený každodenne zvládnuť okolo 30 km,

-  sa zdržiava pitia alkoholu a fajčenia,

-  dodržiava pokyny sprievodcov a ich pomocníkov usporiadateľov,

-  cez celý deň putuje iba vo svojej skupine a aktívne sa zapája do celodenného programu,

-  praktizuje hlavný príkaz lásky k Bohu a k blížnemu (formou akejkoľvek pomoci tým, ktorí to potrebujú),

-  preukazuje úctu  a spolupatričnosť k jednej rodine tým, že používa oslovenie „brat a sestra“

-  zaplatil zápisné spojené s prevozom batožiny, stravou a nocľahom; trpezlivo znáša ťažkosti vyplývajúce z pochodu, nocľahu, stravy a pokynov sprievodcov.

Ďalšie pravidlá:

1. Zodpovednosť za prepravu  a ochranu batožín má vodič auta za pomoci usporiadateľov.

2. Zdravotnícka služba je zabezpečená počas cesty aj na mieste nocľahu.

3. Na miestach oddychu a nocľahov pútnici udržiavajú čistotu a smeti zhromažďujú na jedno určené miesto.

4. Účastníci púte nepraktizujú šírenie iných hesiel a znakov, okrem tých, ktoré označujú danú skupinu a vyjadrujú náboženský obsah.

5. Oblečenie pútnika má byť primerané, nie výstredné a plážové

6. Pochod mimo skupiny nie je dovolený, v prípade choroby je potrebná priepustka od lekára

7. Po každom prenocovaní je treba hostiteľom pekne poďakovať. Vítané sú darčekové predmety, obrázky a iné formy vďaky.

 Rady, čo zbaliť:

Zoznam nutných vecí do veľkého vaku: spací vak, 2 páry pohodlných vychodených topánok, hrubé ponožky, hrubý sveter, spodná bielizeň, hygienické potreby, toaletný papier,  baterka, , ihlu, niť, nafukovačku(karimatku).

Zoznam nutných vecí do batôžteka na pochod : ešus( hrnček, miska, príbor), fľaša s vodou, pršiplášť, doklady a čo uznáte za vhodné.