Homília arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v Bazilike minor vo Vranove nad Topľou pri príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie.

Po návrate Panny Márie z návštevy u jej tety Alžbety, jej snúbenec Jozef videl, že Mária je v požehnanom stave. Prekvapený užasol, dostal sa do nezávideniahodnej situácie. Zostávala jediná možnosť: rozísť sa, prepustiť ju... A tu zasiahol Boh: „Jozef, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ – Jozef stál pred tajomstvom, veľa tomu nerozumel. Avšak bol mužom veľkej viery a dôveroval Bohu; a dôveroval aj svojej manželke Márii. – Ta začínal ich spoločný život.

Každú sobotu popoludní počujem v našej arcibiskupskej rezidencii cez otvorené okno z katedrály slávnostný pochod. To kňaz vyprevádza novomanželov, vidím šťastných: ženícha i novomanželku, taktiež gratulantov ... Len pred niekoľkými minútami sobášiaci kňaz sa ich každého osobitne opýtal: „Rozhodli ste sa uzavrieť sviatostné manželstvo ... Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné?“ Odpovedali: „Áno.“ – „Rozhodnutí ste žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý život?“ Odpovedali: „Áno.“ – Chcete si založiť rodinu ... Ste ochotní s láskou prijať deti ako Boží dar a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a zákonov jeho Cirkvi?“ Odpovedali: „Áno.“ – Potom predniesli sľub: „Sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom – vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky sni svojho života.“ – A tento sľub s rukou na kríži potvrdzujú prísahou: „Pred oltárom nášho Pána Ježiša prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ – Chtiac–nechtiac vždy mi príde na myseľ otázka: „Čo vás len v živote čaká?“ A každému páru novomanželov vyslovím želanie: „Buďte šťastní!“ – Tak začína ich spoločný manželský i rodinný život. – Či podobne nebolo i vo vašom živote pred niekoľkými rokmi, milí manželia, rodičia? A spomeňte si na chvíle zamilovanosti, lásky i plánov, keď ste spolu začínali. Mojim želaním vám je: „Buďte šťastní!“

I. S manželstvom, s rodičovstvom sú spojené mnohé skutočnosti. Nemôžem spomenúť všetky, spomeniem len niektoré.

Mnohým mladým sa do manželstva akosi nechce. Iniciatívu má prejaviť predovšetkým mladý muž. Roky na uzavretie manželstva sa pomaly, ale isto míňajú. Výhovorka: „Ešte som nenašiel tú pravú ... Ešte mám čas ... Ešte som nezaistil budúcnosť pre manželku, pre rodinu ...“ A čas plynie ... Má kde bývať, mamka sa o potrebné postará, dievčatá čakajú ... – Mladí! Nebojte sa manželstva, nebojte sa rodiny! Vedomí si zodpovednosti zvládnete to! Dokázali to iní, dokážete to aj vy! Teší nás, že je mnoho pekných rodín. Napriek niektorým problémom je veľa šťastných otcov, matiek a detí ... Odvahu!

My, veriaci kresťania katolíci, chceme správne vidieť manželstvo a rodinu. A to tak, ako chce Boh, ako nás učí sv. Cirkev. Toto videnie je dobré pre nás osobne, pre rodičov a deti, pre spoločnosť a pre národ. – Varujte sa a neprijímajte názor: Budeme žiť nezáväzne, len ako priateľ a priateľka .. Boh, Cirkev takéto spolužitie neschvaľujú, neprijímajú! A Cirkev to tak vážne berie, že kým dvaja mladí takto žijú, nemôžu pristupovať k sviatosti zmierenia ani k sv. prijímaniu a nemôžu byť krstnými ani birmovnými rodičmi. To vedzte vy, mladí muži a ženy, i vy, ich rodičia.

Pri uzatváraní manželstva ste sa rozhodli alebo sa rozhodnete: „Budeme žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý život a že budeme si verní ...“ – Láska v rozličnom období spoločného života má rozličné podoby: lásku svojím spôsobom prežívajú mladomanželia, iná je láska rodičov a iná už dozretých, starých manželov ... – Nedopusťte, aby ona spolu so vzájomnou úctou medzi vami vyhasla. Obrazne: prikladajte polienka a prilievajte olej na ohník vašej lásky a úcty! Nie sú potrebné ani okázalé prejavy.., ale veľmi ich môžu rozdúchať malé prejavy: dobré slovo či úsmev, porozumenie, pochvala či vďačnosť, kytička, ... – Aby ste zvládli svoj spoločný život, musíte byť pripravení na viaceré nebezpečenstvá, ktorá vám hrozia: Je to rozšírená mienka: „Keď nám to neklape, keď si nerozumieme, rozíďme sa ...“ Pozor! Až do takej situácie vo svojej rodine dotiahnuť to nesmiete. Vy, manželia a rodičia, veľmi dobre viete, že objavia sa vám určité ukazovatele, ktoré vás upozorňujú, že medzi vami čosi nie je v poriadku. Je to výzva, avízo: „Stop! Robme niečo s našim vzťahom!“ – Vaša rodina sa môže ocitnúť v nebezpečenstve vtedy, keď stratíte zamestnanie, ocitnete sa bez práce. Chápem, predovšetkým muž, otec, hlava rodiny, ktorý cíti zodpovednosť za zaopatrenie manželky a detí, cíti sa frustrovaný, zneistený a dezorientovaný. Má priam výčitky svedomia, že nedokáže uživiť svoju rodinu a hanbí sa, keď musí stáť v rade a čakať na podporu v nezamestnanosti. Áno, chápem vás. Ale i toto zvládnite. Znova a znova hľadajte zamestnanie – a treba začať i s tým podradnejším, hoci máte vyššiu kvalifikáciu. – Ďalej, vaše manželstvo a rodinu môže vážne ohroziť odlúčenosť, väčšia vzdialenosť na dlhší čas. Je to práca v zahraničí. Slabne zväzok, stráca sa záujem o manželku a deti. Rozchod je potom už len otázkou času. – Preto je potrebné udržiavať častý kontakt s rodinou. Problém by nemal byť, pretože máte mobily. A potom vždy prísť domov, keď je daná príležitosť. Prvá cesta zďaleka je cesta do vlastného domu a prvé stretnutie po dlhšej neprítomnosti je stretnutie s najbližšími..; nie, nedajbože, pohostinstvo a tam kamaráti. – A čo ďalej v tomto prípade chráni vašu rodinu? Prísaha, sľub vernosti, ktoré ste s rukou na kríži vyslovili pri uzatváraní manželstva... Taktiež veľká zodpovednosť za manželku, -la, za deti. Ony vás potrebujú, ony vás čakajú! – Manželia, rodičia, podržte sa, zabojujte za svoje rodiny! Nech sa vaše deti nestanú polosirotami, hoci majú otca i mamu!

Manželstvo a rodina sú spojené s odovzdávaním života. – Pred troma týždňami, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ste si vypočuli Pastiersky list biskupov Slovenska o odovzdávaní daru života. Jedine správny a mravne dobrý je jeho splodenie prirodzeným spôsobom v manželstve. Dnes technickým spôsobom je možné „stvoriť“ človeka v skúmavke. Katolícka Cirkev ho pokladá za neprirodzený a mravne hriešny. Chápeme manželov, ktorú chcú mať deti a nemôžu ich mať, ale musíme vedieť, že existujú hranice v genetike a bioetike, ktoré sa nesmú prekročiť. Nebrať ich na vedomie znamená veľa riskovať..; nevieme si prestaviť, kde sa táto manipulácia zastaví. A čo je technicky možné urobiť, nie vždy je to morálne dobré. Viem, že Katolícka Cirkev tomuto trendu a vývoju nedokáže zabrániť, avšak musí upozorniť na jeho nevhodnosť, nesúlad s prirodzeným a Božím zákonom a samozrejme i na nebezpečenstvá, ktoré z toho vyplývajú. Oponenti nás posielajú do stredoveku, vraj nerozumieme pokroku a súčasnej dobe a tešia sa zo straty sympatizantov Cirkvi... To je ich názor. My, keď toto vidíme, nemôžeme nehovoriť – musíme hovoriť.

So životom – a to začínajúcim – v manželstve a v rodine je spojená ochrana života. Je to život, je to dieťa, ktoré nosí v svojom lone žena. A ono je ohrozené a bezbranné. Kto ho má chrániť: Samozrejme, že tí, ktorí ho splodili – otec a mama. A keď ide o rozhodovanie: má žiť – nemá žiť, má sa narodiť – nemá sa narodiť.., nech matka nezostane osamelá! Nech manžel nepovie: „Urob, ako sama chceš...“ blízki nech nepovedia: „Ďalšie dieťa? Nebuď hlúpa ...“ Dokonca, ak by ju k potratu priamo nútili ... – Chráňte začínajúci život! Manžel: „Zvládneme to!“ Rodičia, svokrovci: „Nebojte sa, pomôžeme vám ...“ A všetci sa tešte z narodenia malého dieťaťa.

Tu je ťažko pochopiť, že populácia na Slovensku klesá – na prepade ju z veľkej časti zadržiavajú naši rómski spoluobčania – a pritom sa tak vehementne propaguje potrat. Veď sú to podnety, navádzanie na vyvražďovanie národa. Či toto nie je z veľkej časti príčinou, že v roku 1985 sa na Slovensku narodilo 90.500 detí a o 20 rokov neskôr len 51.500 detí a že v minulom školskom roku po prvýkrát v dejinách Slovenska počet prváčikov bol menej ako 50.000? A kto vás, terajšiu a strednú generáciu opatrí, kto zarobí na dôchodky, keď vy budete dôchodcovia? Demografi, ktorí monitorujú vývoj našej slovenskej populácie, sa veľmi netešia ..!

Tu sa nám treba zbaviť jedného veľkého, zavádzajúceho omylu: „Ja, žena, so svojím telom si môžem robiť, čo chcem!“ Tu je otázka tzv. „slobodnej voľby“: prijať alebo odmietnuť plod, ktorý nosí pod srdcom. A práve moderná žena – a samozrejme i moderní muži – má vedieť, že plod nie je časť jej tela ako prst, slepé črevo, ľadvina či zub ...: plod je nový, druhý život, nový a druhý človek.., síce nedokonalý, ale druhý... A ten treba chrániť!

Masmédiá a Fórum života, o.z. informujú o ochrane ľudského života od počatia nasledujúco: Bola prijatá novela zákona o zdravotnej starostlivosti. Ním sa zlepšuje informovanosť žien pred umelým potratom. Od roku 1986, kedy bol prijatý súčasný zákon o umelých potratoch, ide o prvú a jedinú zmenu zákonov v tejto oblasti k lepšiemu. Ženy vďaka tejto zmene dostanú šancu na pravdivé informácie, dozvedia sa o možnostiach riešiť problém inak ako potratom, rodičia neplnoletých dievčat dostanú možnosť vyjadriť sa, či s potratom ich dcéry súhlasia. Toto všetko celkom iste pomôže zachrániť veľa nenarodených životov a predísť mnohým osobným tragédiám zúfalých žien a dievčat.

II. Toľko o problematike manželstiev, rodín a života. Cirkev tu nemôže zabrániť mnohým bolestným, ba tragickým udalostiam. Musí však varovať a upozorniť na nebezpečenstvá. Avšak ponúka aj riešenia – tie, ktoré sú v jej možnostiach. Ony majú zvýšiť kresťanskú uvedomelosť i odhodlanie usilovať o skvalitnenie života manželov, rodičov a detí. Len v krátkosti ich spomenie:
v „Modlitby matiek, Modlitby otcov, Modlitby detí viery“ – sú to 7-10 členné spoločenstvá, kde sa ich účastníci, členovia modlia za svoje rodiny: otcovia, matky za svoje deti.., deti za svojich rodičov. Spoločenstvá veľmi sympatické.

Púte do Vysokej nad Uhom pri Michalovciach, do rodiska Anny Kolesárovej, mladého dievčaťa, mučenice, ktorá chránila svoju čistotu obetovaním života na konci II. svetovej vojny.., zastrelená sovietskym vojakom. – Sú to púte Radosti... Zrelosti... Rodín... Uskutočňujú sa 4x do roka, je tam aj duchovné centrum zvané „Domček“, požehnal som ho pred dvoma týždňami. Púte sa konajú už desať rokov a vystriedalo sa tam vyše 20.000 mladých ľudí, chlapcov a dievčat.

v Vysokoškoláci, ktorí študujete v Košiciach a v Prešove: navštevujte naše Univerzitné pastoračné centrá a Arcidiecézne centrum mládeže v Prešove. Sú tam kňazi – kapláni UPC a to k vašej dispozícii. – A keď sa títo kapláni obrátia o finančnú pomoc pri výstavbe budovy UPC v Košiciach na vás, milí rodičia, buďte štedrí a veľkorysí – veď ono poslúži vašim deťom, mladým z vašich dedín a miest, ktorí tam študujú.

Duchovnej uvedomelosti a vzdelaniu mladých kresťanov, a tým prípravy pre život v dospelosti, má už skorej mladosti slúžiť vyučovanie náboženstva na školách. Tomu venujte aj tu, vo Vranove, veľkú pozornosť. Vranov nad Topľou vždy patril medzi uvedomelé katolícke oblasti tejto časti Zemplína. A samozrejme jeho obyvatelia, veriaci, katolíci. Za socializmu toto uvedomenie a náboženské cítenie sa veľmi potláčalo. – Dnes by to nemalo byť! Škola, vyučovanie a náboženská výchova majú byť záležitosťou vášho srdca, milí veriaci. Preto sa vyučovanie náboženstva nemá odsúvať na perifériu, okraj rozvrhu hodín, t. j. na nulté a posledné hodiny školského vyučovania. Pri dobrej vôli riaditeľov škôl náboženstvo – nazdávam sa – môže byť zaradené medzi ostatné vyučovacie predmety. – Nech Vranov v tejto oblasti nestratí svoju dobrú povesť. Naopak, nech je všade známe, že sú tu k náboženstvu žičliví a ústretoví pedagógovia a riaditelia škôl.

Drahá mládež, milí veriaci!

Som rád, že som medzi vami na váš odpust z príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie. Teším sa, keď vidím šťastné, viacdetné rodiny. Mám radosť, keď vidím šťastné deti. Ale som smutný, keď počujem o nešťastných rodinách, dokonca o tragédiách, ktoré tieto rodiny postihli.

So šťastím svojich rodín nehazardujte!

Za vernosť a jednotu vašich rodín, za život, ktorý v nich klíči zabojujte. Každý

 život prijmite ako Boží dar.

A využite prostriedky pre dobro svojich rodín, ktoré vám sv. Cirkev ponúka.

A na príhovor Panny Márie prosme:

 
„Dobrotivý Bože,

v tebe má rodinné spoločenstvo svoj pôvod a pevný základ;

a pomáhaj nám rásť vo vzájomnej láske

a v rodinných čnostiach podľa príkladu Svätej rodiny,

aby naše rodiny, naše deti boli šťastné,

aby náš slovenský národ sa vzmáhal počtom i duchovnou uvedomelosťou

a aby sme dosiahli večnú blaženosť v nebeskom domove.

Amen.“